„My si nemôžeme dovoliť ľuďom diktovať, ako majú žiť,” povedal minister hospodárstva o snahe ministra Lengvarského dať výhody očkovaným. To naozaj? V čase, keď sa štát začína znovu považovať za univerzálne riešenie našich životov, je skromnosť ministra v pohľade na rolu štátu celkom fajn, len tentoraz akosi nesedí. Lebo ak by minister trval na svojom výroku, prečo potom navrhuje – a hlasuje za  akékoľvek zákony? Prečo založil politickú stranu, ktorá kandidovala do zákonodarného zhromaždenia? Veď strany, poslanci a nimi schválené zákony – aj tie o nižších daniach – neustále určujú, podľa akých pravidiel budeme žiť. V čom je pravidlo o očkovaných a neočkovaných iné? Alebo sa tu znovu vypočítavo poškuľuje po hlasoch tej skupiny voličov, ktorá má očkovanie za diabolský komplot? A ak ich takto prízemne získate, pán minister, čo si s nimi ako liberáli počnete?

„Jaro bol kolega, bojovník za národné a konzervatívne hodnoty. Vždy stál na strane národných záujmov,“ reagoval na náhlu smrť dlhoročného politika SNS Jaroslava Pašku predseda parlamentu. To naozaj? V čase, keď sa Slovensko nezmieriteľne rozdelilo, sú účasť a vľúdne slová na adresu zosnulého politického súpera potrebné. Napokon, aj prezidentka a ďalší lídri mu vyjadrili sústrasť. Tak to má byť, ak chceme Slovensko zaceliť. Lenže tie slová predsedu parlamentu akosi nesedia. Môže bojovník za konzervatívne hodnoty, ktorý vždy stál na strane národných záujmov, spojiť celý svoj život s hrubosťou SNS a mečiarizmom, ktorý Slovensko priviedol na pokraj civilizačnej priepasti? A môže neskôr dlhodobo obhajovať unesený štát? Ak môže, čo nám ostane z konzervatívnch hodnôt a čo sa stane z národa, pán predseda parlamentu?