antivaxerský trucpodnik

Nedávno som sa bavil s mojím kamarátom psychiatrom o ľuďoch, ktorí sa nechcú dať zaočkovať. Tých dôvodov by sa našlo viac. Politici, ktorí sú za zaočkovanie, hovoria o antivaxeroch a popieračoch covidu ako o tých, ktorí majú v prvom rade z vakcíny strach. Áno, do veľkej miery ich je ich odmietanie prezlečeným strachom, ktorý maskujú rečami typu „nie je to overené“. Tí zblbnutejší zas hovoria o rovno čipoch, zmene genómu alebo rovno vraždiacich vakcínach.  Oveľa lepšie vysvetlenie mi ponúkol môj kamarát – v skutočnosti ide najmä o ľudí  z radov fico-hlaso-kotlebovoličov, ktorí vedú malé zatrpknuté životy, a ich antivaxerské postoje sú jedným z mála osobných priestorov, kde si môžu dupnúť a povedať nie. Toto je môj život a do toho ťa nič! Je to vlastne niečo ako vzbura proti establišmentu alebo jednoducho „trucpodnik“, ktorý je nepochopiteľný v tom, že vo výsledku nie je vztýčeným prostredníkom, ale strelou do vlastného kolena a nakoniec naň doplatíme my všetci. 

rozpad pravicového atómu

Volil som stranu Za ľudí, lebo som veril, že ona bude lídrom premeny Slovenska na slušný štát. Áno, táto strana patrí navonok k tej slušnejšej polovici koalície, ale správy z jej pozadia hovoria o tom, že jej definitívne zvoní umieračik. Je jedno, či má pravdu Remišová alebo Kolíková, k tomuto sporu vôbec nemalo dôjsť, ale keď sa pozrieme na minulosť pravicových strán a hnutí, tak podobné rozpady sme tu už mali. Ani Za ľudí nie sú v tom výnimkou.

Opäť vidíme štiepenie atómu v priamom prenose jednej trojpercentnej strany a vlastne to ani nie je zaujímavé, skôr trápne. Prosím, ušetrite nás ďalších hádok a prepierania špinavej bielizne na verejnosti. Ak má Kolíková a spol. pocit, že to už ďalej nejde, tak nech buchne dverami a Remišovej stranička sa postupne rozpustí v minulosti.  Ak sa nevedia dohodnúť tí lepší, je jedno, či to je na chate alebo na sneme, tak sa nemôžeme čudovať, prečo na Slovensku stále vyhrávajú všelijaké pochybné populistické postavičky typu Fica alebo Matoviča.