nebudem vychádzať z predpokladu, že sa bez štátu sám zaobídem. Také niečo by neprežil ani poručík McClane v Smrtonosnej pasci. Tým menej ja. Nebudem vychádzať ani z patetickejšieho názoru, že štát treba zrušiť, aby všade zavládli mier a harmónia. Takému tvrdeniu neverím a na tomto mieste s ním nebudem ani polemizovať.

Autority stojace pri kolíske našej civilizácie často zdôrazňovali, že štát tu nie je pre srandu, ale v záujme nás všetkých, ba dokonca, že poslúchať ho je zbožná povinnosť, a svetská moc „nie nadarmo nosí meč“. V spätnom pohľade sa môže zdať, že najprísnejšie výzvy poslúchať svetskú moc boli vyslovené práve v časoch, keď samotný charakter tejto moci na to dával najmenej dôvodov, a od osôb, ktoré sa samé stávali obeťami jej krutosti. Žiadna vierohodná tradícia však v skutočnosti nemôže vylúčiť možnosť, ba za istých okolností až  imperatív odmietnuť občiansku poslušnosť. Napríklad aj vtedy, keď to môže znamenať perzekúcie. Aj svätí muži a ženy si museli klásť otázku: „Čo je štát bez spravodlivosti, ak len nie ozbrojená banda lotrov?“ A príležitostne museli znášať prenasledovanie ako svedkovia viery.

Zdá sa, že odmietnuť poslušnosť je legitímne, ak ide o nejaký „vyšší princíp“. Ten môže byť „náboženský“ aj „svetský“. Povedzme, že štát vedie vojnu proti nejakému inému štátu, ktorú musím pokladať z istých dobrých dôvodov za neospravedlniteľnú. Povedzme, že štát ma podnecuje, aby som pripravoval svojich blížnych o majetok, zdravie alebo život (predstavme si, že by ma napr. úradná moc vyzývala k účasti na pogromoch proti nejakej skupine svojich spoluobčanov). Povedzme, že ma štátna moc núti, aby som konal proti zásadám svojej viery (rúhanie, cudzoložstvo, požívanie zakázaných pokrmov, dosaďte si sem, čo chcete...). Všetko to sú dôvody na odpor, aj keď ich ako dôvody nemusí brať každý. Vo všetkých prípadoch však platí, že moja neposlušnosť sa v danom momente nemôže odvolať na tú moc, ktorej odporuje. Nemôžem od nej očakávať pomoc pri napĺňaní svojich práv. Možno preto očakávať, že budem niesť konsekvencie, hoci ich nemusím vyhľadávať, a môžem hľadať spôsoby ako im uniknúť. „Vyšší princíp“ tu každopádne znamená nárok, ktorý sa môže ocitnúť v konflikte s nárokmi štátu, či aspoň časťou z nich.