michal Serbin preukázal v čase pádu mečiarizmu odvahu, akú tu mal málokto. Vzal na seba ako prokurátor prípady, v ktorých išlo o únos, miliardy a slobodu. Vzal ich na seba príliš veľa, pretože iní takí sa nenašli. Podlomilo mu to zdravie, až tak, že sa mu páchatelia vysmievali. Bol pre nich už len blázon. V istom zmysle ním bol – chcel zo Slovenska už v 90-tych rokoch férovú krajinu. Nedočkal sa, pretože ani moc, ktorá prišla po Mečiarovi, ju nechcela až tak ako reformy a palackovský život.