dosť zlý kompromis

Niekedy sa stáva, že keď v parlamente zvolia do vysokej funkcie človeka aj s hlasmi opozície, teda ak dostane obrovskú podporu naprieč politickým spektrom, nakoniec sa z neho vykľuje niečo celkom iné ako časť tých, ktorí ho zvolili, očakávala. Tak je to aj v prípade generálneho prokurátora Maroša Žilinku. Ten sa do výberového konania na pozíciu generálneho prokurátora dostal len vďaka poslancovi Sme rodina Petrovi Pčolinskému. Nakoniec získal v parlamente 132 hlasov zo 147. Nehlasovali za neho poslanci Za ľudí a traja poslanci OKS, ktorí šli do parlamentu na kandidátke SaS. 

Vraj to bol dobrý kompromis, vyhlásil po voľbe podpredseda parlamentu Gábor Grendel.

Nuž, dobrý ako dobrý. Ukazuje sa, že niektoré kroky generálneho prokurátora smerujú skôr k spochybňovaniu charakteru a odbornosti niektorých kľúčových ľudí bojujúcich s hydrou korupcie a klientelizmu, ale hlavne k zle skrývanej snahe o oslobodenie bývalého riaditeľa SIS z vyšetrovacej väzby. Je nad slnko jasné, že generálny prokurátor si so špeciálnym prokurátorom nerozumie. Ani desiatky prokurátorov, ktorí mu napísali, aby do funkcie Lipšicovho zástupcu menoval Petra Kysela, lebo je to svedomitý a nepodplatiteľný prokurátor, ho zrejme nedokázali presvedčiť. A tiež vidieť, aké krátkozraké bolo rozhodnutie vládnej koalície nezmeniť fungovanie generálnej prokuratúry a ponechať ju oblečenú v postkomunistickej sukni sovietskeho strihu. Žilinka môže robiť, čo len chce. V najbližších týždňoch sa dozvieme, kam až je ochotný pri splácaní svojho dlhu zájsť