útoky z 11. septembra 2001 zmenili nielen Spojené štáty. Tie za dvadsať rokov zlikvidovali nielen al-Káidu, ale aj hlavného strojcu útokov Usámu Bin Ládina. Vzniklo ministerstvo vnútornej bezpečnosti, schválili sa zákony, ktoré bezprecedentným spôsobom zasiahli dovtedy do posvätného práva na súkromie Američanov. Ak chceme niekam letieť, musíme sa podrobovať oveľa prísnejším prehliadkam a bezpečnostným opatreniam. A musíme počítať s tým, že ak naše lietadlo unesú, môže byť v záujme ochrany ľudí na zemi zostrelené.

Svet sa počas tých dvadsiatich rokov musel vyrovnať s viacerými vlnami extrémneho islamistického teroru. Či už to boli útoky na civilné obyvateľstvo v rôznych európskych krajinách, alebo čisté zlo Islamského štátu, ktoré tak, ako každé zlo, pritiahlo k sebe zlých a zvrátených ľudí nielen z Blízkeho východu, ale z celého sveta.

„Dodnes je tento strach, postavený na obraze padajúcich Dvojičiek v New Yorku, prítomný.“

Rozdiel medzi predošlými teroristickými útokmi a septembrom 2001 je najmä v tom, že predošlé útoky sa z dlhodobého hľadiska úplne minuli účinkom. Bez ohľadu na to, či išlo o islamistov, Červené brigády v Nemecku, baskické hnutie odporu alebo severoírskych separatistov, ich snahy boli v konečnom dôsledku neúspešné. Baskicko je stále časťou Španielska, v Nemecku naďalej funguje liberálna demokracia, Severné Írsko je stále súčasťou Veľkej Británie. A napriek nesporným problémom s niektorými islamskými enklávami v európskych mestách je Európa stále priestorom slobody, plurality a rôznorodosti. Teda všetkého toho, čo islamskí extrémisti najviac nenávidia a čo sa vytrvalo snažia zničiť.