keď som v týchto dňoch prechádzal webovou stránkou .týždňa, aby som z nej odstránil urážajúcich diskutérov, neprekvapil ma ich, ale náš názorový svet. Na hrubé a často neľudské reakcie nepriateľov slobody, reforiem a Západu som dlhodobo zvyknutý. Napokon, sú to stále tie isté vzorce, ukryté pod rôznymi strechami – od HZDS a SNS cez Smer a Hlas až po komunistov a fašistov. Vždy ich tu bolo veľa, no vždy proti nim stálo to druhé, vkusnejšie a citlivejšie Slovensko. Ale dnes sú už odpovede tohto Slovenska akési iné. Už to často nie sú reakcie oprávnenej sebaobrany, no s potrebnou mierou vkusu a dôstojnosti, ale len opätované urážky a ponižovania. Áno, ešte stále je to obrana, nie útok, ale ten rozdiel sa nebezpečne zmazáva. V jednej chvíli som nevedel, koho mám vlastne zablokovať.

Vyzerá to tak, že hrubé Slovensko nescitlivelo, no to citlivejšie zhrublo. To je veľká prehra, asi ešte väčšia, než absencia reforiem, no nemohlo to byť veľmi inak. Správanie ľudí vždy do istej miery odráža správanie nimi vyvolených vzorov – a keďže citlivejšiemu Slovensku dominuje po posledných voľbách spojenectvo Igora Matoviča s Borisom Kollárom (pri ktorých je ešte aj neempatický Richard Sulík šampiónom umiernenosti), citlivosť sa vytratila. Rozdelená krajina sa spája, dve Slovenská sa približujú, no veľmi nešťastným smerom.