monsterprocesy si nevymysleli československí komunisti. Išlo, tak ako v mnoho ďalšom v ich prípade, o import z krajiny, kde včera zjedli to, čo mali na zajtra. Teda aspoň tak sa vtipkovalo o Sovietskom zväze, krajine, ktorá prvá zaviedla komunistickú totalitu. Vtip, za ktorý ste mohli počas tých Ficom spomínaných 50. rokov minulého storočia dostať v lepšom prípade niekoľkoročné väzenie. V tom horšom ale kľudne aj trest smrti. 

Autorom tohto typu procesov bol Stalinov dvorný prokurátor Andrej Januárjevič Vyšinský. On bol autorom metódy, pri ktorej v súdnom procese nezáležalo na dôkazoch, stačilo, ak sa obvinený priznal. V totalitnom systéme, kde ľudia, zatknutí tajnou službou a mučení fyzicky aj psychicky do úplného vyčerpania, nemali žiadne práva, nebol problém takéto priznania získať. Po týždňoch a mesiacoch týrania a za sľub miernejšieho trestu sa ľudia priznávali takmer s úľavou. To, že ich potom aj tak popravili, lebo sľuby komunistických vyšetrovateľov nemali žiadnu hodnotu, už bolo len smutnou bodkou za tragédiou desaťtisíc ľudí v Sovietskom zväze a jeho povojnových vazaloch. 

„Jeho trestné oznámenie je len potvrdením boľševickej mentality, ktorá to, čo sa jej nepáči, najradšej rovno likviduje.“