„zvládame to spolu“ po nemecky

Pred 31 rokmi, 3. októbra, bolo Nemecko opäť jednotné. Nie všetci jasali a nebola to len nostalgia. Aj na Západe sa vynárali obavy a neblahé reminiscencie. Nové Nemecko sa jednako profilovalo viac „adenauerovsky“ než „bismarckovsky“. Plné začlenenie krajiny do euro-atlantických zväzkov sa mohlo stretnúť s výhradami Moskvy (vtedy ešte stále sovietskej), no práve ono umožnilo, aby nová spolková republika nestrašila predstavou novej Ríše. Isteže, minulosť vrhá tieň a aj dnešná spolková republika musí zápasiť s vážnymi pnutiami v čase a priestore, vnútri aj navonok. Ak to však Nemecko doposiaľ zvládlo, je to nielen pre jeho jasné euroatlantické smerovanie a rešpekt k normám demokracie. Je tu aj okolnosť, ktorá sa v „mainstreame“ príliš často nespomína: hrdosť opätovne zjednoteného národa, ktorý našiel novú odvahu pozerať sa do budúcnosti. A vyrovnávať sa s minulosťou. To všetko sú princípy, ocitajúce sa neraz v napätiach a konfliktoch. Vydržia naďalej spolu? Pretože od toho závisí aj naša budúcnosť.

po anglicky

„Zima nespokojnosti“ Británie konca 70. rokov je vzďaľujúca sa história, no dnešné jesenné zmätky akoby smerovali k ďalšej. Premiér Johnson je síce optimista, odvolávajúc sa na rast ekonomiky tvrdí, že dnešné ťažkosti sú prechodným a nevyhnutným sprievodným javom zmien k lepšiemu. Ibaže sú tu faktory, ktoré výsledky rastu relativizujú (povedané s anglickou zdvorilosťou). A prechodné potiaže môžu mať dlhodobé následky.