keď Smer v roku 2016 navrhol a nakoniec schválil nový zákon o štátnej službe, vtedajšia opozícia kritizovala zákon ako nástroj na zabetónovanie nominantov Smeru a jeho koaličných partnerov na štátnych úradoch. Snahy vytvárať podmienky pre nominovanie „svojich ľudí“ sa vyskytujú v každej politickej garnitúre. Problémom je, ak sa koalícia, ktorá mala predstavovať zmenu prístupu k spravovaniu štátu, namiesto snahy riešiť veci systémovo obracia k obvyklým skratkovitým riešeniam. Namiesto toho, aby sa dôsledne začali využívať nástroje, ktoré zákon obsahoval už pred touto novelou a ktoré umožňovali prostredníctvom hodnotenia štátnych zamestnancov riešiť neschopnosť alebo nekorektný postup pri výkone štátnej služby, koalícia siahla po legislatívnej zmene, ktorou hrubo narúša rovnováhu medzi potrebou lojality a potrebou stability štátnej správy.

Novela v prvom rade zrušila doterajšie obmedzenie odvolania vedúceho zamestnanca len z dôvodov uvedených v zákone. Zavádza tak prvok svojvôle, keď bude možné vedúceho zamestnanca odvolať aj bez udania dôvodu. Moc, ktorú tým dostávajú do rúk ministri, nominálne cez generálnych tajomníkov služobných úradov, sa tým stáva absolútnou a nepreskúmateľnou.