2. októbra 1919 utrpel prezident Spojených štátov Woodrow Wilson silnú cievnu mozgovú príhodu. Ochrnul na ľavej strane tela a stratil takmer úplne videnie v pravom oku. Čo bolo horšie, významne zostala poznačená aj jeho osobnosť. Prezidenta úplne izolovali, prístup k nemu mal výlučne jeho lekár a jeho druhá manželka, Edith Wilsonová. Tá sa postupne stala osobou, ktorá bez akejkoľvek ďalšej kontroly rozhodovala o tom, ktoré informácie prezident dostane a ktoré rozhodnutia bude musieť urobiť. Úplne ovládla fungovanie vlády Spojených štátov. Robila tak takmer rok a pol až do skončenia funkčného obdobia svojho manžela v marci roku 1921. Napriek tomu, že prezidentov zdravotný stav bol v roku 1920 už verejne známy, nikto z jeho blízkeho okolia nebol ochotný svedčiť pred kongresom o tom, že nie je schopný vykonávať svoj úrad. Bez takéhoto svedectva a bez ochoty jeho viceprezidenta prevziať Wilsonov úrad sa nedalo nič podniknúť.
Československý prezident Ludvík Svoboda tiež utrpel cievnu mozgovú príhodu počas výkonu funkcie. Napriek tomu bol komunistickým parlamentom v roku 1973 znovu zvolený do funkcie, v tom čase už prakticky čisto symbolickej, bez akejkoľvek reálnej politickej moci. Zdravotný stav sa mu ale ďalej zhoršoval a postupne úplne stratil schopnosť vykonávať svoj úrad. Funkcie sa ale napriek tomu odmietal vzdať. Až účelovo prijatý ústavný zákon v roku 1975 umožnil jeho odvolanie z funkcie a nástup Gustáva Husáka, ktorý tak spojil funkciu generálneho tajomníka KSČ a prezidenta v jednej osobe.
Ďalším známym vodcom, ktorý bol na sklonku života už len tieňom svojho niekdajšieho ja, bol sovietsky líder Leonid Brežnev. Približne od roku 1973 až do jeho smrti v roku 1982 sa jeho zdravotný stav kontinuálne zhoršoval. Srdové infarkty a cievne mozgové príhody devastovali telo jedného z najmocnejších mužov planéty. Napriek tomu, že riadenie štátu postupne preberali jeho spolupracovníci Andropov, Gromyko, Ustinov a Suslov, hovorí sa, že Brežnev mal až do roku 1981 stále posledné slovo, pokiaľ išlo o dôležité otázky sovietskej politiky. Až v tomto čase ho už politbyro držalo od vládnutia ďalej. Lekári ho niekoľkokrát zachránili pred smrťou a ku koncu života pripomínal už len bábku, ktorá chodila na zahraničné návštevy a prijímala cudzích štátnikov.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.