už nenazývame nový koronavírus novým, dávno nám tak totiž nepripadá. Nové však mnohým naďalej pripadajú opatrenia proti jeho šíreniu, a ľudia sa s nimi ťažko vyrovnávajú. Prudké zmeny v spoločnosti – či dobré, či zlé – vždy vyvolávali prudkú reakciu a tým viac odporu, čím horšie boli komunikované a vysvetlené. K prudkým zmenám musíme zaradiť, či chceme, či nie, aj nástup široko dostupnej vakcíny proti covidu, čo je samo osebe mimoriadne pozitívna zmena.

dôvera a vakcíny v Škandinávii

Časť odporu proti nej je určite vyvolaná inštinktívnym strachom z neznámeho, ktorý navyše živia pochybné politické sily. Ale nie je to celé vysvetlenie. Lebo krajiny, ktoré majú vysoký stupeň spoločenskej dôvery, prijali vakcíny ako možnosť úniku pred najťažšími priebehmi covidu, ochranu pred veľkým počtom úmrtí a nutnosťou vtlačiť spoločnosť do covidového režimu. Dnes vidíme, že Škandinávia sa s covidom postupne lúči, a nedosiahla to stratégiou večného zatvárania a smerovania k aj tak nerealistickej méte „nulového výskytu“. Škandinávia realizovala vysokú zaočkovanosť, a to jej umožnilo vyjsť z obmedzení. Plus, povedzme na rovinu, škandinávske krajiny ani nemali mimoriadne prísne obmedzenia – mohli sa spoľahnúť na to, že ich občania, žijúci väčšinou v dôvere voči spoločnosti, sa budú aj sami individuálne chrániť, ako budú môcť a vedieť. Toto nie je nepodstatný faktor – práve vysoká spoločenská dôvera totiž nepochybne pomohla Škandinávcom, aby sa bez veľkého odporu nechali vo vysokom počte zaočkovať.

A čo to má s povinným očkovaním? Veľa. Tam, kde sa dá k vysokej zaočkovanosti dopracovať dobrovoľne, asi povinná vakcinácia nebude medzi preferovanými riešeniami.