do včerajšieho vonkajšieho zápasu s Chorvátskom sme v posledných štyroch zápasoch vyhrali len jediný a to doma proti Cypru. Raz sme remizovali vonku so Slovinskom a dvakrát prehrali, doma s Chorvátskom a vonku s Ruskom, čo nás nakoniec stálo aj túto kvalifikáciu. Ale priznajme si, tá bola vlastne stratená od úvodných zápasov s Cyprom a Maltou. Potom sme už len snažili dohnať, čo sa dá. 

Medzičasom sa objavili správy o tom, že tréner Tarkovič by mal odísť, ale napriek všakovakým výsledkom hra nášho tímu sa od začiatku kvalifikácie a spackaného Eura výrazne zlepšila. Práca Tarkovičovho tímu síce ešte neprináša body, ale dá sa na to pozerať. Toto mužstvo nezabudlo hrať futbal. Keď si predstavíme, ako sa presne pred rokom o tomto čase prešlo barážou po hrôzostrašných tragikomických výkonoch a porovnáme ho s dneškom, ten rozdiel je výrazný. Tarkovič už len musí naučiť tento tím vyhrávať. 

Na Rusov sme mali, výsledok 0:1 bol absolútne nespravodlivý, ale aj taký dokáže byť futbal.  Škoda, že v zápase s Ruskom nám chýbal Stano Lobotka. S jeho prítomnosťou na ihrisku rastie aj naša sebadôvera. Pozitívom je aj fakt, že sa Tarkovičovi podarilo zapracovať nových hráčov. Jedným z nich je skvelý Haraslín, ktorý sa po talianskom trápení rozohral v Sparte a bol jedným z našich najlepších hráčov. Reprezentácia konečne objavila aj jeho spoluhráča Hancka, ktorý konečne zaplnil miesto po Hubočanovi. Je to ďalší hráč, na ktorého sa budeme v najbližšej budúcnosti spoliehať. Ivan Schranz potvrdil formu z posledných zápasov. Prekvapením bol aj nový post pre kapitána Hamšíka, ktorý proti Rusom a Chorvátom hral viac zozadu a dával našej rozohrávke rád a myšlienku.