ten prvý bol premiérom a osobne sa postavil do roly manažéra pandémie. Teda do chvíle, kedy mu to odpadlo od chuti a nevestičky boli dôležitejšie. Potom mu to zas prišlo k chuti a uveril, že nekonečným vytieraním nosov celej slovenskej populácii dá hnusobe po krížoch. Nedal.

Ten druhý mu po celý čas robil „křoví“. Či už išlo o protipandemické opatrenia, alebo o dovoz Sputniku, manažment očkovania, trasovanie, či jasné a zrozumiteľné pravidlá, ktoré by niekto občanom aj jasne a zrozumiteľne vysvetlil, pôsobenie Mareka Krajčího bolo od začiatku až do trpkého konca skutočnou katastrofou. V mnohých prípadoch pôsobil popri rozbehnutom Matovičovi ako jeho poslušná bábka. Bábka, ktorá sa po neprijatí tvrdých opatrení na vláde namiesto demisie a verejného protestu tíško v kúte rozplakala.

Katastrofa v podobe Matoviča s Krajčím má 12500 priamych obetí. A ďalšie tisíce nepriamych, ku ktorým došlo pre preťažené a obsadené kapacity nemocníc. Tie sa nemohli starať o kritických pacientov, pretože mali na lôžkach výsledok toho, čo si Marek Krajčí dovolil označiť ako zvládnutý manažment pandémie.