Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Čína sleduje komplexnú stratégiu

.tomáš Zálešák .názory

V uplynulých týždňoch svet znervóznel pri čínskych bojových tancoch okolo Taiwanu. V tom istom čase sa však v pozadí vynára ďalšia, u nás z času na čas zabúdaná, či takmer zabúdaná konfliktná línia – medzi Čínou a Indiou.

Tomáš Zálešák

len pred 16 mesiacmi, v júni 2020, došlo k najväčšej ozbrojenej zrážke na dlhodobo spornej pohraničnej línii v Himalájach za posledných vyše 40 rokov so stratami najmenej 20 indických a asi 43 čínskych vojakov. Obnovené rokovania napriek dočasnému a čiastočnému uvoľneniu akútneho pohraničného napätia dnes znovu viaznu. Stanoviská Dillí a Pekingu sa naďalej rozchádzajú, objavujú sa nové vzájomné obvinenia a príznaky novej eskalácie. Správy nie sú celkom presné, v každom prípade však dochádza k upevňovaniu nových postov na spornej línii, kde dochádzajú do ozbrojeného kontaktu dve jadrové mocnosti. 

Je azda náhoda, že k obom eskaláciám dochádza v tom istom čase? Súvisí nejako tlejúci konflikt o sporné územie v nadmorskej výške niekoľko kilometrov so situáciou v tisíce kilometrov vzdialenej Taiwanskej úžine? Na prvý pohľad sú oba zdroje napätia veľmi odlišné, až vzniká pokušenie uvažovať o nich oddelene. Pri pozornejšom pohľade na čínsku dlhodobú stratégiu sa však vyjasňujú zaujímavé súvislosti. O to viac, ak tomu priberieme do úvahy ďalších aktérov a okolnosti a dynamický vývoj komplexnej situácie.

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite