stretnutia amerických prezidentov s predstaviteľmi katolíckej cirkvi vo Vatikáne pritom nie sú v uplynulom storočí ničím výnimočným. Tradícia osobného dialógu siaha do začiatku dvadsiateho storočia, keď sa 28. prezident USA Woodrow Wilson stretol s pápežom Benediktom XV. na mierových rokovaniach po ukončení prvej svetovej vojny.

Zakaždým ide o politicky zaujímavé stretnutie predstaviteľov dvoch najvplyvnejších štátov sveta: USA ako najsilnejšej vojensko-ekonomicko-politickej svetovej veľmoci a starobylého mestského štátu Vatikán, ku ktorému sa hlási 1,3 miliardy veriacich po celom svete. Obe hlavy štátov chcú podľa Bieleho domu diskutovať o „rešpektovaní ľudskej dôstojnosti, ukončení pandémie Covid-19 a boju proti klimatickým zmenám.“  

Ale je tu ešte jedna téma, ktorá už teraz vyvoláva vášne. Hoci prezident Joe Biden pravidelne navštevuje bohoslužby a hovorí o sebe ako o praktizujúcom katolíkovi, čelí ostrej kritike väčšiny amerických katolíckych biskupov za podporu legalizácie potratov a ich hradenie z verejných zdrojov. Títo biskupi vedú od jeho zvolenia kampaň za zákaz podávania eucharistie (ktorá tvorí jadro každej svätej omše) politikom schvaľujúcim právo ženy na interrupciu, ktorú cirkev tradične považuje za ťažký hriech.