rozpačitosť, s akou bol deň 28. október v novembri minulého roku uznaný za štátny sviatok SR (s výhradou, že nepôjde o deň pracovného pokoja) aj spôsob, akým si ho dnes (ne)pripomíname, nám neslúžia ku cti. Je však správne, že dnes tento štátny sviatok máme, a treba to pripomenúť.

Isteže, prvá Československá republika nebola ideálnym štátom. Ideálny štát totiž neexistuje, a ak niekto po ňom túži, mal by si dať pozor na to, po čom túži. Hoci možno zo slovenskej strany vyčítať českej politike v prvej republike všeličo, nemožno poprieť, že vznik spoločného štátu bol pre Slovensko mocnou vzpruhou. Pre niekoho možno paradoxne, a hoci sa to nerado priznáva: práve život v prvej republike umožnil vzostup Slovákov na tú úroveň sebavedomia, ktorá národom umožňuje uchádzať sa o vlastnú štátnu suverenitu.

nádeje a sklamania

Prvá republika sa rozpadla v dôsledku agresivity nacistického Nemecka a zlyhania politiky západných veľmocí, ktoré pri vzniku ČSR asistovali a ktoré mali prostredníctvom spojeneckých zmlúv garantovať jej územnú celistvosť a existenciu. Ani krátka nádej na nový slobodný začiatok po skončení druhej svetovej vojny netrvala dlho. Československo si privlastnili komunisti a jeho odkaz dezinterpretovali podľa vlastných potrieb a ideologických predstáv. Napriek tomu bola idea spoločného štátu a česko-slovenskej vzájomnosti odkazom, na ktorý sa mohli opakovane odvolávať bojovníci za slobodu viacerých generácií. Slovenské národné povstanie, ktorým sa Slováci zaradili do národov bojujúcich proti nacizmu sa dialo pod československou zástavou. Podobne revolúcia roku 1989. Tá otvorila novú nádej na realizáciu ideí, ku ktorým sa hlásila prvá Československá republika. Spoločný štát sa však nepodarilo udržať. V čom bola chyba?