reformy súdnictva a nemocníc, keďže o komplexnej reforme zdravotníctva sa rozhodne nedá hovoriť, sú skutočne potrebné. A to nielen preto, že ak ich neurobíme, prídeme o milióny z plánu obnovy. Sú potrebné najmä preto, aby sa Slovensko pohlo aspoň o milimeter správnym smerom. Po dvanástich rokoch vlády mafie, ktorej išlo výlučne o rozkrádanie štátu a o moc, ktorá garantovala beztrestnosť, je nevyhnutné stagnujúci a nefunkčný štát aspoň začať opravovať. K reformám o ktorých sa tu bavíme, sa koaličné strany zaviazali v koaličnej dohode a v programovom vyhlásení vlády. Mali by teda nimi byť viazané. 

Keď sa ale na dohodu pozrie plagiátor Boris Kollár a najnovšie už aj predsedníčka toho, čo zostalo zo strany Za ľudí, Veronika Remišová, dohody, programové vyhlásenie vlády, či elementárna politická logika musia ísť bokom. Ľudia, ktorí sa neštítia ničoho, sa nemajú prečo zastaviť pred dohodou, ktorú sami nedávno podpísali. Tak ako iné dohody a sľuby je to pre nich len zdrap papiera, ktorý možno hocikedy vyhodiť von oknom.