je hlboko v prirodzenosti človeka, že je občas nezodpovedný aj na úkor svojho zdravia, no ak ide o samotný život, zmobilizujú sa v ňom všetky vnútorné sily. Vieme preskočiť prekážku, ktorá by inak bola nezdolateľná, vieme prekonať každý strach, a ak je to nevyhnutné, ľudský organizmus vie dokonca autonómne vypnúť svoje menej dôležité funkcie, aby sa zachovalo funkčné srdce alebo mozog. Všetci chceme žiť, takže v čase fatálneho ohrozenia idú bokom aj naše názory a predsudky. Prečo je to dnes inak? Alebo – je to inak?

Ak bolo jasné, že vo vakcínach máme vedecky overenú zbraň proti covidu, ak bola, na rozdiel od druhej vlny, táto zbraň od začiatku masovo dostupná a úplne zdarma a my sme ju dostatočne nevyužili, znamená to, že sme vypli pud sebazáchovy a rezignovali sme na vlastné životy?