príčinou jeho predčasného odchodu nebol covid, ale dlhotrvajúci zápal pľúc. Spevák sa tri týždne liečil v pražskej nemocnici, no jeho telo to nakoniec nevydržalo. A pritom Miro Žbirka nebol tým umelcom, ktorý si spokojne užíval dôchodok a spomínal na staré časy. Aj v záverečnej etape života bol veľmi aktívny. V lete stihol odohrať v množstvo koncertov. Keď s ním .týždeň v tomto roku naposledy hovoril, prezradil, že počas pandemického roka začal v Londýne nahrávať nový album.

„Pre slovenskú popmusic je to veľká strata. Meky vedel písať jednoduché hitové pesničky.“

Na albumy si písal Miro, ale všetci (kamaráti, novinári aj fanúšikovia) mu familiárne hovorili Meky. Vždy keď som sa s ním stretol, pôsobil na mňa veľmi milým a otvoreným dojmom. Bol veľmi pozorný a hlavne vedel krásne rozprávať o hudbe. Témou boli, samozrejme, The Beatles. Stalo sa, že mi zazvonilo jeho pražské číslo a v telefóne sa ozvalo: „Haló, tu je Paul McCartney,“ a schuti sme na tom obaja zasmiali. Miloval som jeho suchý anglický humor, na ten bol skutočne odborník. A vždy som si na ňom cenil jeho postrehy. O politike takmer nespieval, ale počas svojho života stál na tej správnej strane. Napríklad keď naposledy osobne podporil protesty za vyšetrenie vraždy Jána a Martiny.