odcudzená revolúcia

Na november 1989 nejde zabudnúť. Bohužiaľ, zdá sa, že je to z iných dôvodov, než by sme si priali, a z iných zdrojov, než by sa očakávalo. Tí, ktorí nám dnes o ňom niečo pripomínajú, nie sú jeho aktéri ani tí, ktorých by sme pri troche veľkorysosti ešte dnes mohli pokladať za ich nasledovníkov. Od nich sme počuli nanajvýš obvyklé klišé vrátane slov a spojení, ktorých význam je v revolučných súvislostiach záhadou od samého začiatku vrátane „nehy“ a „zamatu“. Nemusíme vypočítavať štatistiky návštevnosti jednotlivých akcií. Najhlasnejšie – a svojím spôsobom najzrozumiteľnejšie – sa totiž prejavili tí, ktorí túžia po ceste späť. V každom prípade sa zdá, že sme aj bez ich prispenia pár vecí nedomysleli, že sme na niečo zabudli. No na rozdiel od nás oni nezabudli. A nielenže nezabudli. Sami sa bezostyšne prirovnávajú k bojovníkom proti „totalite“. Tým horšie pre nás

zapieraná bigotnosť

Diagnóza, ktorú dostala Sima M., a kresťania vo všeobecnosti, konečne presiakla na verejnosť. „Konečne“ preto, lebo v uzavretejších kruhoch a „bublinách“ to už dlhší čas priam hrmí vyjadreniami názorov, ktoré si nezadajú s tým, čo sme museli pred 89. počúvať na kurzoch „vedeckého ateizmu“.