v pandémii sa od začiatku až príliš militarizoval slovník. Hovorilo sa o tom, že sme vo vojne, pretože sa predpokladalo, že takýmito výrazmi mobilizujeme spoločnosť, zvoláme všetkých do jedného šíku, ktorý bude svorne bojovať proti hnusobe. Dnes vidieť, že šíky síce vznikli, ale bojujú najmä medzi sebou. A vynára sa aj stará taktika, ktorou je dehumanizácia protivníka.

Je známym faktom, že letecké súboje v prvej svetovej vojne boli džentlmenskejšie a viac fér, okrem iného aj preto, že piloti si navzájom v podstate videli do tvárí. V tom druhom videli stále človeka. Dehumanizovať nepriateľa vo vlastnej mysli nebolo vtedy úplne jednoduché.

 Keď je však nepriateľom nie jednotlivec, ale skupina, ktorú stačí široko definovať, označiť spoločenskou vrstvou, rasou, národnosťou, alebo názorom, tváre jednotlivcov sa strácajú. A je ľahké dehumanizovať.