nie som ekonóm, ale ako povedal Martin Mojžiš v jednom z našich podcastov, človek nemusí byť odborník, aby niektoré veci dokázal úplne presne pochopiť. Tak je to aj s daňovou „revolúciou“ Igora Matoviča.

K obsahu azda len toľko, že autor tohto veľdiela sa pre istotu neradil ani s vlastnému ministerstvu podriadeným Inštitútom finančnej politiky. Asi vedel prečo. 

Na jednej strane chce Matovič štedro rozdávať. Najmä tam, kde si myslí, že to spôsobí vyššiu pôrodnosť. Ešte mu zrejme nikto nevysvetlil, že aj ak by na ľudí z okna hádzal peniaze, nezačnú kvôli nim rodiť viac detí. Pokles pôrodnosti je zložitý sociologický jav, súvisiaci okrem iného s celkovou životnou úrovňou. To je ale pre niekoho, komu v podstate ide len o to, aby sa o ňom zas hovorilo, a kto sa chce zapáčiť svojim katolíckym extrémistom v poslaneckom klube, úplne jedno. 

Ešte väčšiu neschopnosť vidieť ale na strane príjmov, ktoré by jeho štedré rozdávačky mali financovať. Šetrenie výdavkov na obranu, kde Slovensko dlhodobo neplní svoj záväzok dvoch percent HDP, obháji typickou výhovorkou alibistov, že veď aj iní si neplnia záväzky, tak ich ešte v tom neplnení podporme a pridajme sa k nim. Škrtanie príjmov samosprávam je zas prejavom toho, že Matovič skutočne patrí medzi tvrdých centralistov, ktorým samosprávnosť, decentralizácia verejnej moci a delegovanie právomocí nič nehovoria. Ak teda nebudeme vychádzať z teórie, že tento škrt daňových príjmov pre samosprávy je priamo pomstou za ich postoj k celoštátnemu vytieraniu a za to, že ukázali, že dokážu mnohé veci, vrátane očkovania, riešiť lepšie, rýchlejšie a kvalitnejšie, ako centrálne štátne orgány v správe nominantov OĽaNO.