čoraz väčší podiel svetového obyvateľstva sa ocitá v zhoršenom stave politického prostredia v porovnaní s predchádzajúcim obdobím. Aj štáty, ktoré si doposiaľ ubránili základné princípy slobodnej konštitúcie, musia čeliť zvýšenému tlaku nepriaznivých vplyvov a nepriateľských aktivít. Reprezentatívne inštitúcie celkovo slabnú. Fyzické osoby, ktoré v nich vykonávajú svoje funkcie javia v konfrontácii s rastúcimi – a neplánovanými – problémami neraz známky bezradnosti a, bohužiaľ, aj nekompetencie a korupcie, čo dokážu neslobodné režimy propagandisticky s gustom využívať. Komunikácia s občanmi v rámci doterajšej „mainstreamovej“ politiky viazne, či sa nám to páči alebo nie. Spontánne vyvíjajúce sa štruktúry občianskej spoločnosti sa rozpadajú, a navyše sa nanovo stávajú predmetom nedôvery politických elít. Dá sa povedať, že samotné občianstvo trpí morálnou krízou. Máme sa na tento trend pozerať ako na osudový? Máme podľahnúť vábeniu hlasov, ktoré sa nám pokúšajú nahovoriť, že slobodná konštitúcia, reprezentatívna vláda a inštitúcie, ktoré ju definujú či ktoré s ňou rôznym spôsobom súvisia (vrátane slobodnej ekonomiky), sú „prekonané“?

eufórie a depresie

To všetko sú akiste rečnícke otázky. Autor tohto textu je presvedčený, že konštitúcia slobody a reprezentatívny spôsob vlády nie sú ani prekonané, ani horšie, naopak, sú lepšie v napĺňaní ľudských potrieb než ich pochybné „alternatívy“. Je však jasné, že tu máme nebezpečný trend a musíme k nemu zaujať rozumné stanovisko. To nebude celkom ľahké pri dnešnom stave mediálneho hluku, množstve dezinformácií, morálnom zmätku a stúpajúcom tlaku, ktorému musia zdedené slobodné inštitúcie aj medzinárodný poriadok čeliť. Problém pre nás v Európe vynikne tobôž v porovnaní so stavom po roku 1989. Vtedy sa kadekto poponáhľal s predpoveďami o nevyhnutnom víťazstve liberálnej demokracie na globálnej úrovni. Dnes kadekto prepadáva fatalizmu v opačnom smere, akoby demokracia bola osudom predurčená na zánik. Oba postoje na okrajoch takýchto maniodepresívnych výkyvov sú akiste falošné. Už sama ich premenlivosť ich kompromituje; navyše predpokladajú akúsi exkluzívnu znalosť akýchsi mysterióznych, skryto pôsobiacich „zákonov dejín“, ktoré však nikto doposiaľ dostatočne presvedčivo neidentifikoval, napriek impozantne vyzerajúcim ideologickým konštrukciám. Nanešťastie, aj mylné presvedčenia majú vplyv napomáhajúci silám, ktoré nás môžu vrhnúť na nižšiu civilizačnú úroveň, než akú sme v doterajších dejinách dosiahli.