Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Juraj Petrovič: Kalamita

.juraj Petrovič .názory

Vonku sneží a ja si čítam novú verziu protipandemických opatrení. A keď rozmýšľam nad tým, čo to vlastne naša vláda robí, a súčasne pozerám z okna na rastúcu snehovú pokrývku, napadla mi zvláštna paralela medzi snehovými reťazami a protipandemickými opatreniami slovenskej vlády.

Juraj Petrovič

minulý rok sme vďaka protipandemickým opatreniam naplno využívali našu chalupu. Poskytovala možnosť zmeny prostredia a tiež vítanú zmenu v charaktere aktivít, ktoré sa počas rôznych lockdownov dali podnikať. Prístup k nej nie je ideálny, a tak som aj v čase, kedy nebol sneh, začal pravidelne používať snehové reťaze. 

Po počiatočných pokusoch a omyloch sa relatívne rýchlo dostavila rutina. A tak som na jar, keď som reťaze nasadzoval naposledy, nepotreboval na jedno koleso viac ako minútu či dve. Keď som teraz, po viac ako pol roku nasadzoval reťaze znovu, uvedomil som si, ako mi jarný „tréning“ pomohol. Čas nasadenia nebol oveľa dlhší ako na jar, ruky aj hlava si pamätali postup a o krátku chvíľu sme mohli pokračovať v ceste.

Kde je paralela s opatreniami? Predstavme si, že by Slovensko malo vládu, ktorá by na začiatku pandémie nastavila jasné a zrozumiteľné pravidlá, ktoré by sa spravovali odporúčaniami odborníkov a zrozumiteľným spôsobom by sa sprísňovali a uvoľňovali podľa pandemickej situácie. 

„Máme tendenciu vytvárať si šablóny správania, naše svaly ale aj mozgy najlepšie vykonávajú činnosti, ktoré sa naučia dlhodobým opakovaním.“

Po počiatočných zmätkoch a čase privykania si na opatrenia, by sa drvivá väčšina občanov naučila ako fungujú. Vedeli a pamätali by si, aké sú jednotlivé stupne a ako sa majú správať v závislosti od toho, ktorý stupeň je vyhlásený. Aj po letnom uvoľnení by stačilo znovu „zapnúť“ semafor, vyhlásiť farbu, pripomenúť čo znamená a väčšina spoločnosti by dokázala fungovať. Iste, vždy by bola nejaká skupina ľudí, ktorá nikdy nebude „poslúchať“. Ale mala by oveľa menšie množstvo dôvodov a aj oveľa menšiu podporu.

Tak ako ja s mojimi reťazami, aj ľudia s covid automatom by už mali tréning. Dlhodobým opakovaním by sa naučili, čo v ktorej fáze robiť a nerobiť. A nemali by problém sa podľa nariadených opatrení správať. 

Sme proste takí. Máme tendenciu vytvárať si šablóny správania, naše svaly ale aj mozgy najlepšie vykonávajú činnosti, ktoré sa naučia dlhodobým opakovaním. Komu sa ešte nikdy nestalo, že v zamyslení dorazil autom cestou z práce do obchodu namiesto do obchodu domov? Po tej najčastejšej trase, po ktorej jazdí každý deň? 

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite