zápas s pandémiou sme nepekne prehrali. A nielen v počte zbytočne stratených životov. Vinou katastrofálnej komunikácie Igora Matoviča a strašného cynizmu Roberta Fica sa z verejného priestoru celý tento rok strácala dôvera, a nahrádzala ju taká miera nelásky a hrubosti, aká tu bola naposledy v mečiarovských časoch. Rozdelili sme sa, znenávideli, zvlčili. Odniesli si to zdravotníci, vedci, médiá, vyšetrovatelia, odniesla si to duša Slovenska. A samozrejme rodiny pozostalých. Pandémia nám ukázala, akí sme, ako nevieme rozlišovať pravdu od jej imitácií, ako zúfalo nerešpektujeme vedu a fakty, ako radšej preferujeme všakovaké pocity. Ale zasa nebolo iba tmavo – napriek všetkému informačnému braku sa väčšia polovica dospelých dala zaočkovať, a na tom predsa možno stavať. 

Zápas s uneseným štátom mal v roku 2021 tiež dve tváre. Ukázalo sa, že Slovensko stále disponuje rovnými vyšetrovateľmi, prokurátormi a sudcami, ktorí išli do najťažších káuz aj napriek vedomiu, že budú prví na rane. Aj boli. Niektorí dokonca  spoznali vyšetrovacie cely. Napriek tomu urobili kusisko práce, ktorá sa zúročí v roku 2022. Ak sa už nebude dať vrátiť k tomu fungovaniu štátu, ktorý viedol až k vražde Jána a Martiny, bude to ich životný úspech a zásluha.