naše obavy a obavy malej skupinky príčetných poslancov sa naplnili. Muž, ktorý pri výberovom konaní klamal o svojich stykoch s toxickým človekom, ktorý obchádzal politikov, aby mu pomohli v kandidatúre a k zvoleniu, tak tento človek sa s nebývalou podporou poslancov Národnej rady stal generálnym prokurátorom. A prakticky okamžite začal úradovať. Zbavil Róberta Kaliňáka nočnej mory, pri ktorej sa mu v snoch vynárala tvár uneseného Vietnamca, ktorého aj vďaka jeho pomoci, zavliekli z Nemecka domov, postavili pred súd a nakoniec poslali na dlhé roky do väzenia. 

Žilinka na nič nečakal a zastavil vyšetrovanie tohto ohavného skutku a keď sa ho na dôvody takéhoto kroku novinári chceli v parlamente spýtať, tak pred nimi utekal po bočnom schodišti ako postrelený zajac. Takto nejako si predstavoval otvorenú a transparentnú komunikáciu s verejnosťou, ktorú sľuboval pri svojom vypočutí pred parlamentným výborom? Alebo opäť len klamal.  Vo svojom úrade sa postupne zbavil všetkých, ktorí nezdieľali jeho názory a prejavili čo i len náznak nesúhlasu s jeho krokmi.