Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Štefan Hríb: Unavení vlastným zlom

.štefan Hríb .názory .editorial

Deje sa to už dlho a mení nás to. Doba, strach a moc z nás vyťahujú to najhoršie, to najlepšie už mlčí. Prestali sme spolu diskutovať, brešeme na seba, neprajeme si. A aj verejná ponuka sa orientuje takmer výlučne na naše zlo.

Štefan Hríb

keď sa začalo spochybňovať očkovanie, využitý bol ľudský strach a nevedomosť, a to bezohľadne voči životu. Keď sa teraz spochybňuje zmluva s Amerikou, využíva sa znovu strach a nevedomosť, a to bezohľadne voči budúcej slobode Slovenska. Až sem, k nihilizmu voči človeku aj štátu, sme dospeli. A pokračujeme v tom takmer denne. 

Kvôli percentám už nevieme povedať, že reformy zabolia, no sú potrebné. Neveríme, že v nás je aj niečo zodpovedné, takže radšej vŕšime slová, že každý na zmenách iba získa, nič nikde nezrušíme a všetko to zaplatíme z Bruselu. Ryjeme tým znovu držkou v zemi. Kvôli sledovanosti ponúkame prázdno, verejnoprávne aj súkromné.

Kvôli pocitu moci sa už pokloníme aj ruskej prokuratúre, hoci tým v sebe lámeme podstatu vlastnej skúsenosti s totalitou. Kvôli inému pocitu moci – a zvlčilému súpereniu – ničíme vlastnú reformu justície, hoci bola našou vlajkovou loďou. Kvôli sebectvu si nepriznáme krach očkovacej lotérie a malú efektivitu očkovacej odmeny, hoci tým opäť raz ničíme spoločenskú dôveru. Kvôli svojej morálnej nadradenosti zaradíme polovicu krajiny medzi postihnutých tmárov, alebo naopak, medzi vrahov neviniatok.

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite