v kritických reakciách proti konaniu generálneho prokurátora už viackrát zazneli varovné odkazy na starý režim. Pohľadu do minulosti sa teda nevyhneme. Ak však uvažujeme o dedičstve komunistickej minulosti, skôr či neskôr sa nebudeme môcť vyhnúť súhrnnému kritickému zhodnoteniu ponovembrovej reformnej politiky.

Snaha uskutočniť reformy radikálne a čo najrýchlejšie bola a je akiste oprávnená. Bolo zbytočné predlžovať trápenia prechodných období. Navyše, ako ukazuje rad príkladov, výsledky rôznych variantov „tretej cesty“ vedú k novým katastrofám. Problém jednako pretrváva: Je ilúziou nahovárať si, že isté utkvelé vzorce správania a myslenia z doby normalizácie zmiznú následkom niekoľkých radikálnych reformných „rezov“. Rýchlosť teda bola potrebná, no nebola a nie je celým riešením. 

„Krízové situácie sa opakujú a je nezmysel pasívne očakávať, že sa ,vyčasí‘ a budeme môcť pokojne pokračovať v ceste.“