Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Štefan Hríb: Hazard so Slovenskom, kto sa mu vzoprie?

.štefan Hríb .názory .editorial

Jazyk a tón, akým sa tu diskutuje o NATO a USA, je už návratom pred rok 1989. Hoci sú sloboda Slovenska a jeho obranné spojenectvá neoddeliteľné, vo verejnom priestore sú už oddelené. Ak to nezmeníme, stratíme oboje.

Štefan Hríb

keď vzniklo samostatné Slovensko, mnohí si mysleli, že samotná jeho existencia zaručuje úspech. Žiaľ, zaručila opak – mečiarovskú privatizáciu do rúk vyvolených, rozkradnuté, a preto krachujúce banky, mafiu rozdrapenú na najvyšších miestach, medzinárodnú hanbu po únose prezidentovho syna a štátnu vraždu Róberta Remiáša. Samostatnosť štátu, oddelená od jeho obsahu, ktorým je spravodlivosť, posunula Slovensko na okraj katastrofy. Nebyť vzopätia v roku 1998, dnes sme mohli zdieľať ťaživý osud Bieloruska.

Keď malo Slovensko obrovské šťastie a v roku 2004 sa začlenilo aj vďaka silnej podpore Václava Havla do NATO (a do EÚ),  mnohí si mysleli, že samotné členstvo je zárukou úspechu. Žiaľ, nebolo – druhá Dzurindova vláda uviazla v korupcii a už o dva roky prišla aj preto vláda Smeru s HZDS a SNS. A potom ďalšie pohromy pri spravovaní republiky, na konci ktorých boli dva mladé životy ukončené vraždou. Nebyť vzopätia verejnosti v roku 2018, dodnes by sme žili v unesenom štáte.

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite