starý stavebný zákon je síce z roku 1976, bol však mnohokrát novelizovaný, a jeho dnešná podoba bola doposiaľ fungujúcim východiskom, ktoré nemožno ignorovať pri zmierňovaní následkov už spôsobených škôd či prevencii páchania nových. Radikálna diskontinuita s doterajšími postupmi tu sotva pomôže, a rad indícií svedčí o opaku.

Nový navrhovaný zákon má o. i. premeniť pamiatkarské pracoviská na „špecializované stavebné úrady“. Pamiatkari protestujú: takýto zákon povedie k preťaženosti aj tak nevyhovujúco malého počtu pracovníkov byrokratickými úlohami, ktoré im neprislúchajú, nezodpovedajú ich poslaniu, ich trénovaným zručnostiam, ani ich odbornej kvalifikácii. Predkladatelia zákona namietajú rôznymi slovami, že ide o nedorozumenie. Je však udivujúce, že do návrhu sa nijako nepremietli odborné názory tých, ktorých sa treba pýtať v prvom rade. Jednou z príčin je i fakt, že ministerstvo kultúry, ktorého návrhy boli zahrnuté do novely stavebného zákona, tento svoj vstup vopred nekomunikovalo so samotnými pamiatkarmi. Okrem pamiatkarskej obce protestuje aj  ZMOS a zainteresovaná časť mimovládneho sektoru, vrátane združenia VIA IURIS.