ešte kým odpovieme na otázku z perexu, na úvod je v súvislosti s táborom odporcov obrannej zmluvy s USA užitočné pomenovať toto: Vždy, úplne vždy od roku 1989 sú slovenské protesty proti Západu (najskôr tie proti Česku, potom tie proti NATO a dnes tie proti Amerike) spojené s hrubosťou jazyka a často aj činov. Bolo to tak aj teraz, a vôbec nie len u fašistov. Lebo aktuálne slová ľudí Smero-hlasu o vlastizrade, okupácii či amerických bábkach, a ich účasť na verejnej hecovačke proti prezidentke a koaličným politikom, sú hrubosťou. A tiež strašnou nekultúrnosťou, ktorá sama osebe pritakáva fyzickému násiliu. 

Tento dlhodobo pozorovateľný jav je mimoriadne zaujímavý. Ak sú totiž slovenskí priaznivci Západu (aj vtedajší prívrženci Československa, aj neskorší zástancovia spojenectva s USA), až na výnimky zástancami pokojných riešení a nenásilia a ak sú priaznivci príklonu k Rusku až na výnimky už desaťročia tolerantní k hrubosti, musí to niečo hovoriť o celom tomto spore.

A teraz k otázke z perexu: stratili tí ľudia mravy alebo rozum? Pri viacerých najviditeľnejších odporcoch obrannej zmluvy nemá tá otázka dobrý význam. U mnohých z nich totiž naraz absentujú elementárna etika aj elementárna logika. A to nie preto, že by tieto veci stratili, ale skôr preto, že ich zrejme nikdy nemali. Pohrobkovia nacizmu aj komunizmu sú z mravného hľadiska zjavne skazení a o ich rozumových schopnostiach sa dá tiež s úspechom pochybovať. Na vzťahu obdivovateľov Hitlera či Stalina k USA sa preto nedá nájsť veľa zaujímavého. Jedni aj druhí vedia, že ich porazili Američania – a terajšie postoje sú vlastne len prejavom jednoduchých revanšistických reflexov.