ten zápas mal všetko. Extrémne rýchly hokej v prvých desiatich minútach, najmä zo strany Američanov, ale potom náš prvý gól. Neskôr našu miernu prevahu, ale dva americké góly z protiútokov. Osemdesiat sekundová hra v oslabení troch proti piatim. Dve minúty pred koncom naša hra bez brankára – využitá. Desať minút vyrovnaného predĺženia troch proti trom s vyloženými šancami na oboch stranách. A samostatné nájazdy, v ktorých sme dali gól len my.
V tomto zápase rozhodli o víťazovi vôľa celého tímu, jeho traja útoční lídri, Patrik Rybár a niektoré maličkosti. Ale hra, ktorú sme predviedli, maličkosťou rozhodne nebola. Slovensko znovu hrá útočný a pekný hokej.
Dve veci si pritom treba všimnúť. Prvá - mužstvo sa už naučilo hrať Craigov systém vynikajúco a celých šesťdesiat minút, a k tomu vie pridať aj rozumne hrané predĺženie. Druhá – v Jurajovi Slafkovskom rastie hviezda svetového formátu.
Máme sa na čo tešiť. V najbližších dvoch zápasoch, ale aj dlho potom. Pretože dnešok nie je náhoda, ale výsledok dlhodobej vízie a práce.
Pán Ramsay, pán Šatan, slovenská hokejová reprezentácia, bolo to krásne.
Ak si predplatíte tlačený .týždeň na ďalší rok, pomôžete nám prežiť a robiť to, čo vieme. Vopred ďakujeme.
Tento text ste mohli čítať len vďaka našim predplatiteľom. Pridajte sa k nim a predplaťte si .týždeň.