medzitým však k čerstvo zvolenému nástupcovi Kujukovi dorazil v roku 1246 list doručený výpravou vyslancov na čele s františkánom Jánom de Plano Carpinim, v ktorom sa pápež Innocent IV. pokúšal nadviazať diplomatické styky so žiadosťou, aby chán prijal krst a vstúpil tak do spoločenstva kresťanských vladárov (alternatívne riešenie: krížová výprava, bolo v danej chvíli z vecných dôvodov „nepriechodné“). Odpoveď nového z nástupcov Džingischána, „sladkého a úctyhodného syna Božieho“ bola promptná a vecná.
Chán Kujuk vo svojom liste konštatoval, že nerozumie žiadosti o prijatie krstu, že nerozumie ani protestom proti masakrom na dobytých územiach, a vlastne nevie, prečo by sa mal stať vazalom. Upozornil, že jeho predchodcovia – Džingischán a Ögödej predsa rozposlali výnos boží o tom, že „z moci Boha si podrobíme celú zem od východu slnka až na západ“. Ale adresáti, obyvatelia dobytých území výnosu neuverili, a s podlým úmyslom zavraždili vyslaných poslov. Mongolský imperiálny kult Nebies (Tengri) nebol kresťanský ani moslimský. Bol primitívny, ale účinný ako mocenská legitimácia, a argumentácia jeho vrcholného pozemského predstaviteľa bola logicky nepriestrelná.
Mongoli nezasahovali do náboženstiev poddaných, pokiaľ ich predstavitelia zachovávali bezvýhradnú poslušnosť. V opačnom prípade však nasledovali rýchle, kruté a efektívne represálie.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.