strach z jadrovej vojny nie je prejavom slabosti, ale lásky k životu. V tom majú diktátori nesymetrickú výhodu – keďže im na životoch iných ľudí nezáleží, môžu účinne šíriť strach, lebo slobodnému svetu na životoch záleží, takže berie vyhrážanie vážne. Presne to sa nám teraz deje. 

Naposledy zažívalo ľudstvo podobný strach a vyhrážanie sa z Moskvy, ktorá chcela zotročiť svet svojou veľkoruskou ideológiou zakrytou pláštikom komunizmu. Teraz, po páde komunizmu, zažíva slobodný svet existenciálny strach znovu z Moskvy a znovu ide o veľkoruskú ideológiu. Táto geografická aj obsahová zhoda zdroja strachu hovorí vlastne všetko, čo potrebujeme vedieť o povahe aj riešení nášho problému. Ak toto pochopíme, otázka, ako na vyhrážanie sa jadrovou vojnou odpovedať, je trochu ľahšia. 

Ale nie je to triviálna otázka. V odpovedi môžeme opustiť lásku k životu a môžeme sa stať rovnakými šíriteľmi strachu, ako Putinova Moskva, pretože silu na to máme – no tak by sme prestali byť civilizáciou a sami by sme sa stali hordou, akej dnes vzdorujeme. Môžeme, naopak, zostať pri láske k životu a ruskému diktátorovi pod jeho hrozbou jadrovej vojny trochu ustúpiť, čím síce obetujeme Ukrajinu, a potom aj ďalších slabších na ruskej hranici, ale ochránime seba. Nebolo by to až také nemorálne, ako sa na prvý pohľad zdá. Lenže v skutočnosti by sme tak neostali pri láske k životu, ale už len pri láske k sebe, a tým náš život prestane byť krásny. 

Tretia možnosť je najťažšia. Trvať na živote a súčasne neustúpiť Putinovmu vyhrážaniu sa jadrovou vojnou. Len tak sa dá neobetovať Ukrajinu a potom aj iných slabších na ruských hraniciach. Potrebujeme na to veľkú odvahu. Ale len tak zachránime život, ktorý je hoden žiť. Neznamená to ísť do jadrovej vojny. Znamená to pozrieť sa Putinovi do očí, a zbadať v nich nielen vydierača, ale aj zbabelca. Lebo prečo sedí tak ďaleko od svojich najbližších? A prečo sa tak bojí pokojných protestov Rusov? A prečo sa tak izoloval v trápnom prepychu? 

Putin vyzval slobodný svet podobne ako Hitler. Vtedy slobodný svet zlyhal, ale dnes nemusí. Toto je výzva chuligána, ktorý hrá nefér, ale ktorý sa má chorobne rád. Strach je jediný nástroj, ktorý má. A práve preto je strach to jediné, čo v sebe musíme odmietnuť. Vtedy prehrá.

Ak si predplatíte tlačený .týždeň na ďalší rok, pomôžete nám prežiť a robiť to, čo vieme. Vopred ďakujeme.