ak nechceme byť znova zbytočne zaskočení, pripravme sa na ich protiútok. A nečakajme, že tento ich protiútok bude zodpovedať našim predstavám o tom, aké prostriedky, aké slová a argumenty, akú taktiku pri ňom smú používať. Nebuďme prekvapení, ak pri tom nanovo uplatnia všetky získané zručnosti v premaľovávaní, prekrúcaní a zastieraní reality, vo falošnom obviňovaní a popieraní skutočnej viny.

Aj spontánna solidarita s Ukrajincami bude časom, s pribúdajúcimi problémami a nákladmi, chladnúť. Nanovo sa budú prejavovať aj naše staré, dnes na chvíľu trochu zastrené politické či ideologické spory. Postup ruských vojsk bude bez ohľadu na konečný výsledok tvoriť fait accompli, ktorý môžeme stokrát odsúdiť, a predsa s ním budeme musieť žiť, a čím dlhšie, tým viac bude možné odvolávať sa vzniknutý stav ako na spravodlivý, a snahy zmeniť ho sa budú označovať za hrozbu pre mier. Výsledok vojny môže bez ohľadu na spravodlivosť vytvoriť precedens, ktorý môže byť ďalej využitý – a to nielen Ruskom a nielen v Európe.

Vojna je hrozná vec, a je prirodzené túžiť po jej skončení aj po tom, aby sme sa jej vyhli. To nás však ešte neochráni pred omylmi, ktoré nie sú o nič menej nebezpečné len preto, že sa ich dopustíme v mene mieru.