teraz pod touto generáciou nemyslím ani tak prirodzenú ľudskú generáciu, široko poňatú, ktorá obsahuje naozaj všelikoho (aj Putina). Toho (a jemu podobných) by škoda nebola, aj keby okamžite neexistovali.

Ak hovorím o odchodoch, ktorých je veľká škoda, mám na mysli štátnickú, mysliteľskú, analytickú a filozofickú generáciu, generáciu istého morálneho postoja vygenerovaného studenou vojnou. Generáciu, ktorá vedela, že freedom is not free. Sloboda nie je zadarmo.

Táto generácia pomaly odchádza dvoma spôsobmi. Jeden je prirodzený – odchod na večnosť. S tým nemožno nič robiť. Ale ten druhý spôsob odchodu vieme spomaliť a možno aj eliminovať. Ten druhý spôsob odchodu totiž spočíva v tom, že týchto ľudí prestáva hlavný prúd fungovania a spracúvania informácií počúvať. Stúpa im vek, ten hlavný prúd je dynamický, zrýchlený technológiami a otupený informačným šumom, a tak nemá čas, nemá trpezlivosť, ba najhoršie, nemá neraz ani pokoru, aby počúval hlas skúsenosti.

„Madeleine Albright hovorila až do posledných rokov svojho života, že Putinovo Rusko je hrozba a treba na to pamätať, a keď na to Západ nepamätá, robí obrovskú chybu.“