našej reflexii chýba dostatočná pojmová jasnosť aj pod vplyvom rôznych ideológií. No aj keď nedostaneme dokonalý a všetkými prijímaný výklad, musíme si dnes nanovo klásť isté otázky.

aký mier? Za každú cenu?

Čo boli skutočné zdroje nášho strachu? V čom spočívala naša nespokojnosť s daným stavom? Kto bol priateľ, kto nepriateľ, kto agresor a kto obranca? Aké ciele, princípy či hodnoty sú hodné toho, aby sa za ne bojovalo či aby sa kvôli nim riskovala svetová termonukleárna katastrofa? Išlo o slobodu? Rovnosť? Ekonomickú istotu a materiálnu životnú úroveň? Národné sebaurčenie? Mier? „Mier“ s akými prívlastkami? Žeby mier „za každú cenu“? Sú globálna tyrania a otroctvo prijateľnou cenou za vylúčenie rizika termonukleárnej vojny? A vyhneme sa jej vôbec týmto spôsobom?

Podobné otázky platili vo svojich zvláštnych verziách na oboch stranách železnej opony aj v rozsiahlych oblastiach tretieho sveta.