Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Už zase tá „ruská otázka“

.tomáš Zálešák .názory

To, že veľká časť ruskej spoločnosti naďalej podporuje Putinov režim nemusí byť sám o sebe ten najhorší problém. Davy sú vrtkavé, a schopné vo veľmi krátkom čase otočiť vo svojich názoroch o stoosemdesiat stupňov.

Tomáš Zálešák

to, čo si „myslí ľud“, má vždy význam za istých okolností, nehovoriac o tom, že odpovede v prieskumoch závisia na spôsobe položených otázok. Je tu však iný problém, ktorý by sme si mohli uvedomiť aj z vlastnej skúsenosti s „budovaním“ demokracií v strednej Európe po roku 1989, a nielen z nej. 

Aj pád tyranského vládcu alebo zmena vlády ešte nemusí znamenať zmenu spôsobu vládnutia. Ba ani zmena režimu neznamená okamžitú zmenu navyknutých vzorcov správania v spoločnosti, a to aj v takých súvislostiach ako je napr. nepotizmus a sklon ku korupcii. Pravda, ani dlhodobo sa vyvíjajúce a dlhodobo perzistentné kultúrne vzorce správania by sme jednako nemali preceňovať ako odpoveď na všetky aktuálne politické či ekonomické problémy, či dokonca na výhovorku, oprávňujúcu nás opustiť zásady slobodného zriadenia a podľahnúť pokušeniam „cesty do nevoľníctva“. 

Jednako celý zložitý komplex inštitúcií a princípov, na ktorom slobodná konštitúcia stojí, sa nedá „vyrobiť“ ani „zaviesť“ z noci na ráno. Predstava, že slobodné zriadenie možno skonštruovať tak, ako sa zmontuje traktor alebo mixér, a to na zelenej lúke bez dejín a bez predchádzajúcich dlhodobých skúseností, je neustále sa vyskytujúcim a neraz tvrdošijne zastávaným omylom moderného myslenia. A na predstavu, že slobodnú konštitúciu možno „zmontovať“, nadväzuje iná, totiž, že ju možno, kedykoľvek sa nám zachce, zrušiť a vymeniť – tak ako ten traktor, mixér alebo starý notebook. Z toho môžu vyplývať aj zvláštne problémy spojené s demokratickými reformami po rokoch totalitného či inak poňatého neslobodného zriadenia.

„Keď sa v polovici osemdesiatych rokov pokúsil Gorbačov zachrániť sovietsky režim liberalizujúcimi reformami, nebolo kam sa vrátiť, ani kam zmysluplne smerovať.“

Zoberme si príklad Ruska. Rusko v priebehu svojej histórie nepoznalo „liberálnu konštitúciu“. Poznalo len pomerne krátkodobé a abortované pokusy o zmenu pomerov, s výsledkami, ktoré možno zhrnúť do jedného slova: sklamanie. A ak máme pridať nejaký prívlastok, bude to „opakované sklamanie“. Ruská spoločnosť, politický systém a ekonomika nastúpila cestu modernizácie neskoro. Tak východiská ako aj výsledky boli odlišné od západnej Európy a severnej Ameriky. A ako je známe, „vykoľajená modernizácia“ zvykne plodiť okrem iného aj totalitné režimy. Nezabudnime, že podstatnú časť modernizácie ruskej spoločnosti nevykonali liberálni demokrati, ani klasickí znalci trhovej ekonómie, ani „konzervatívci“ v zmysle, aký toto slov dostalo v anglo-americkej kultúre, ba ani klasickí sociálni demokrati v západoeurópskom chápaní, ale – boľševici.

Tomu zodpovedali metódy aj výsledky. Lenin sa rozišiel aj s ortodoxnejšími marxistami, keď s rezolútnou zášťou odmietol predstavu, že Rusko by na ceste ku komunizmu malo prejsť vývojovou fázou „buržoáznej demokracie“.

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite