Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

.týždeň v nedeľu: Najčiernejší deň v histórii Slavína

.eugen Korda .názory

Nie je to tak dávno, čo zo Slavína zmizlo lešenie, ktoré niekoľko mesiacov používali stavbári. Používali ho na to, aby mohli zrekonštruovať pylón, na ktorom stojí monumentálna socha vojaka Červenej armády.

Eugen Korda

aj jemu sa dostalo patričnej opatery. Po rokoch, čo do neho, hlava nehlava, bili blesky, naliehavo potreboval údržbu. Dnes sa tento pamätník v celej svojej kráse, opäť vypína nad Bratislavou. 

V šiestich masových a v 278 individuálnych hroboch je na tom kopci pochovaných 6 845 vojakov Červenej armády. Padli pri dobývaní mesta počas bojov druhej svetovej vojny. Obyvatelia a návštevníci hlavného mesta si na Slavín nechodili len pripomenúť ich pamiatku a vyjadriť im vďačnosť, ale aj sa kochať krásnym výhľadom na mesto. 

„Po tom, ako Putinovi motorkári dostali zákaz vstupu do Európskej únie sa zdalo, že na Slavíne konečne zavládne pokoj.  “

Lenže nie všetky návštevy mali takýto charakter. V čase socialistického Československa si tu komunisti potvrdzovali nerozborné bratstvo so Sovietskym zväzom na večné časy. Ani po páde komunizmu nemohli mŕtvi vojaci v pokoji odpočívať. Slavín sa stal cieľom Putinových Nočných vlkov a našich domácich rusofilov.

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite