z veľkonočných sviatkov radšej odstrihneme tú časť, ktorá hovorí o utrpení a smrti; ponecháme si len tú, ktorá hovorí o zmŕtvychvstaní, ktoré si potom samo zosvetštíme na „sviatky jari“, na oslavu života (meštiacky usporiadaného aj bohémsky roztopašného), na príležitosť uistiť sa v tom, ako dobre sme sa konieckoncov vedeli zariadiť na tomto svete.
Aj tú oku viditeľnú symboliku si patrične prispôsobujeme. Veľkonočný zajačik je akiste príjemnejší, než pohľad na Ukrižovaného. Radi síce myslíme na zmŕtvychvstanie, v kútiku duše však dúfame, že ho aj tak nebudeme potrebovať; veď sme vo svojej najhlbšej podstate vlastne nesmrteľní, len keby sme si to dokázali dostatočne vsugerovať.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.