už keď Mongoli v roku 1258 po 13 dňoch dobyli Bagdad, neštítili sa vraždiť jeho obyvateľov bez ohľadu na to, či išlo o vojakov, ženy alebo deti. Udalosť, označovaná ako koniec islamského zlatého veku, stála životy najmenej 200-tisíc z približne milióna obyvateľov v tej dobe zrejme najväčšieho mesta na svete.

Odvtedy sa vo väčšine vojen vojská dopúšťali násilností voči nevojakom. Vyšším stupňom tohto násilia sa stala genocída – cielené zabíjanie ľudí za účelom úplného alebo aspoň čiastočného zničenia niektorej skupiny, či už náboženskej, etnickej alebo ekonomickej. Väčšinou išlo o etnické čistky: napríklad arménska genocída v Osmanskej ríši a neskôr v Turecku v rokoch 1915 až 1922, v ktorej bolo zavraždených takmer 90 percent arménskych obyvateľov Osmanskej ríše.

Etnické čistky prevládali pri genocídach a iných podobných zločinoch, akými boli napríklad pogromy Židov v rôznych krajinách sveta od Ruska až po Španielsko, alebo japonské vraždenie Číňanov pred a počas druhej svetovej vojny do momentu, keď sa na scéne objavila a plne sa prejavila komunistická ideológia.

masový vrah Mao

Tá sa podpísala zrejme pod najväčší počet obetí masového teroru v dejinách ľudstva. Medzi komunistickými vrahmi suverénne vedú čínski komunisti. Tí hromadne a cielene zabíjali alebo nechávali umierať vlastných občanov vo viacerých vlnách.