zlyháva pri ňom nielen predstavivosť, ale aj schopnosť emocionálneho spracovania; naše cítenie a predstavivosť sa takpovediac „vypnú“, akoby im vyrazilo poistky.

Nie div, ak na tento problém nadväzujú aj problémy pre právny postih, aj pre morálne uchopenie zločinov genocídy. Keď sa človek zmení na prosté číslo (a množstvo ľudí je veľké číslo, no stále číslo), aj obete genocídy sú tým v istom zmysle degradované. Sú zbavené svojej jedinečnej osobnosti, svojej tváre, vznášajúcej nárok posvätnej nedotknuteľnosti. Stráca sa tu rozdiel medzi ľuďmi a prostými položkami; milión ľudí je zrazu nerozpoznateľný od milióna párov topánok.

vojna a genocída

Dvadsiate storočie nazval Zbigniew Brzezinski „storočím megazabíjania“. Mega znamená násobok miliónom. Ak z celkového spodného odhadu 170 miliónov obetí vojnového násilia spolu s plánovitou genocídou v 20. storočí odrátame všetky straty následkom vojnových akcií v najširších súvislostiach, stále nám ostáva minimálne (opäť spodný odhad) 80 miliónov ľudských bytostí, ktoré padli za obeť plánovitému a metodickému zabíjaniu explicitne v mene nejakej ideológie.