Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Ideológie, genocída a „posledný človek“

.tomáš Zálešák .názory .názory

Byť svedkom vraždy človeka je hrozná vec. Byť svedkom vraždy stovky ľudí znamená byť stokrát svedkom vraždy jedného. No svedčiť o vražde milióna či desiatok miliónov je kvalitatívne odlišný problém.

Tomáš Zálešák

zlyháva pri ňom nielen predstavivosť, ale aj schopnosť emocionálneho spracovania; naše cítenie a predstavivosť sa takpovediac „vypnú“, akoby im vyrazilo poistky.

Nie div, ak na tento problém nadväzujú aj problémy pre právny postih, aj pre morálne uchopenie zločinov genocídy. Keď sa človek zmení na prosté číslo (a množstvo ľudí je veľké číslo, no stále číslo), aj obete genocídy sú tým v istom zmysle degradované. Sú zbavené svojej jedinečnej osobnosti, svojej tváre, vznášajúcej nárok posvätnej nedotknuteľnosti. Stráca sa tu rozdiel medzi ľuďmi a prostými položkami; milión ľudí je zrazu nerozpoznateľný od milióna párov topánok.

vojna a genocída

Dvadsiate storočie nazval Zbigniew Brzezinski „storočím megazabíjania“. Mega znamená násobok miliónom. Ak z celkového spodného odhadu 170 miliónov obetí vojnového násilia spolu s plánovitou genocídou v 20. storočí odrátame všetky straty následkom vojnových akcií v najširších súvislostiach, stále nám ostáva minimálne (opäť spodný odhad) 80 miliónov ľudských bytostí, ktoré padli za obeť plánovitému a metodickému zabíjaniu explicitne v mene nejakej ideológie. 

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite