premena Ruska z komunistickej krajiny s plánovaným hospodárstvom na trhovú ekonomiku v istom zmysle neprebehla vôbec. Obrovské prepady HDP po rozpade ZSSR a počas hospodárskej krízy v roku 1998 sa podarilo stabilizovať až Putinovi. Ten však po anexii Krymu namieril Ruskú federáciu do čiastočnej medzinárodnej izolácie, a to bol ešte chabý odvar toho, čo prichádza. Sen o Rusku s demokratickými inštitúciami a trhovou ekonomikou prinášajúcou prosperitu všetkým Rusom sa s útokom na Ukrajinu rozplynul.

Krajinu stále ovládajú štátne podniky, na Putina napojení oligarchovia a byrokracia. A hore stojí ten, kto vlastní celú Rus – Vladimír Putin.

aký kapitalizmus?

Koncom milénia zažívala najväčšia krajina na svete turbulentné časy. Prechod od plánovaného hospodárstva na trhovú ekonomiku sprevádzal chaos. Najhoršie je, že sa tento prechod v skutočnosti nikdy neudial. Opustiť hlboko zakorenené centrálne plánovanie sa ukázalo ťažšie, než ktokoľvek čakal. Výsledkom bola masívna inflácia a vládne dlhy: deficit v roku 1992 dosiahol až 20 percent HDP. Keď sa prudko rozpletala sieť dekády budovanej nesprávnej alokácie kapitálu pod taktovkou plánovacích komisií, prišiel pokles.

Postkomunistický líder Boris Jeľcin okolo seba vybudoval sieť spriaznených osôb. „Koniec sovietskeho plánovania odštartoval neľútostný atak na najlukratívnejšie časti priemyslu, ako aj zásoby nerastného bohatstva, a podnietil vznik obchodných schém, ktoré veľmi rýchlo vytvorili vrstvu bohatých mužov,“ píše Timothy Snyder vo svojej knihe Cesta do neslobody. Boli to oligarchovia: malá vrstva mužov napojených na prezidenta, ktorí s požehnaním vlády ovládajú väčšinu produkcie.

ANTOINE GYORI/SYGMA/GETTY IMAGESĽudia stoja v rade pred jednou z ruských bánk počas ekonomickej krízy v roku 1998.