Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Černobyľ, totalitarizmus a medze ľudských možností

.tomáš Zálešák .názory

Pietna spomienka na obete je pri výročí Černobyľskej havárie to prvé, na čo nesmiem zabudnúť skôr, než si dovolím pripomenúť istú skutočnosť, ktorá vyzerá tak samozrejme, že sa na ňu niekedy zabúda. Niekedy sa tak deje bez zlého úmyslu, inokedy však pre jej škandalózny charakter.

Tomáš Zálešák

černobyľská havária nám pripomína isté radikálne zlo. Ale tým zlom NIE JE jadrová technológia. To zlo má názov totalitný režim. Totalitné režimy sú nekrofílne režimy. Sú najvýznamnejším zdrojom predčasných a neprirodzených úmrtí svetovej populácie v 20. storočí. Nešlo len o priamy teror. Išlo aj o množstvo nepriamo spôsobených úmrtí následkom vlastností, ktoré k totalitným režimom patrili a patria nevyhnutne; nie sú žiadnym „akcidentom“, nemožno ich oddeliť od nejakej pomyselnej „podstaty“ či „peknej myšlienky“, ktorá sa len niekde po ceste, náhodou či nedopatrením pokazila. Sú to vlastnosti podstatné, vlastné charakteru totalitných režimov, nevyhnutne vyplývajúce už z ich ideológie. Patrí medzi nimi okrem iného korupcia, plytvanie, aj bezohľadnosť k zdraviu ľudí. Redukcia života človeka na prostý nástroj budovania dokonalého sveta budúcnosti; sveta, pre ktorý – celkom logicky, vlastne ideo-logicky – nie je škoda žiadnej obete. 

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite