je až neuveriteľné, ako ľahko sa časť konzervatívnych médií a osobností zmierilo s faktom, že podpora rodín je finačne nekrytá a že prešla do druhého čítania len vďaka fašistom. Opakuje sa to tak často, že namieste je zovšeobecnenie – pre časť slovenských katolíkov nie je dôležité, s kým dosiahnu svoje ciele. Iróniou osudu je, že väčšinou im zbratanie sa s falošným spojencom ublíži, a ani ciele nezostanú naplnené. Mečiar zdiskreditoval kardinála Korca, Kuffa poškodil Vladimíra Palka, Procházka urobil  takmer z  celého konzervatívneho prostredia vlastnú handru, a podpora Šefčoviča ublížila povesti samotného vedenia katolíckej cirkvi. Napriek tomu prichádza ďalší pokus.

Igor Matovič sa už totiž rozhodol. Pred minulými voľbami uchopil tému korupcie, a vyhral, no aj on už vie, že na ďalšie voľby to nebude stačiť. Pád OĽaNO z dvadsaťpäť percent na menej ako desať a úplný prepad dôveryhodnosti samotného jeho predsedu vyzerá nezvratný. A tak Igor Matovič urobil otočku, ktorá sa zdá šialená – za nepriateľov si zvolil liberálov, progresívcov a prezidentku a za spojencov si vybral fašistov. Ale nie je to šialené. 

komunisti a neonacisti

Obsah a korektnosť by u Matoviča hľadal či očakával len málokto, ale dobrovoľné opustenie civilizovanej spoločnosti a otvorená spolupráca s fašistickými barbarmi predsa len mnohých prekvapila. Je to však voči Matovičovi spravodlivé? Je na Slovensku jediný, kto niečo také robí?

V prvom rade by sme si mali pripomenúť, že Slovensko je krajina, ktorá vo veľkom toleruje porušovanie vlastných zákonov, konkrétne paragrafu 422 Trestného zákona. Podľa tohto paragrafu je trestným činom verejne prejavovať (najmä používaním zástav, odznakov, rovnošiat alebo hesiel) sympatie ku skupine, k hnutiu alebo ideológii, ktoré smerujú alebo v minulosti smerovali k potlačeniu základných práv a slobôd. Podľa tohto paragrafu by malo byť rovnako trestné verejné používanie hákového kríža aj kosáka s kladivom. Rovnako trestné by malo byť nosenie trička s Josephom Goebbelsom aj s Che Guevarom. Ale nie je. Pomníky s kosákom a kladivom štát dokonca chráni.

Komunistická strana Slovenska u nás pokojne vyvíja svoju činnosť a v rokoch 2002 –2006 bola dokonca parlamentnou stranou. Ale neonacistickú Slovenskú pospolitosť Najvyšší súd SR v roku 2006 rozpustil, pretože jej činnosť bola v rozpore s Ústavou. Na komunistov a nacistov sme tu veru nepoužívali rovnaký meter. Ale potom sa to zmenilo. Vodca Slovenskej pospolitosti Marian Kotleba založil Ľudovú stranu Naše Slovensko a jej činnosť už ako mávnutím čarovného prútika v rozpore s Ústavou nebola. A tak máme od roku 2016 v parlamente neonacistov.

JAKUB KOTIAN/TASR23. júl 2020 Bratislava: Kotlebovci pred dvoma rokmi v parlamente vyslovovali nedôveru Igorovi Matovičovi pre plagiátorstvo a jeho pôsobenie v kresle premiéra. Časť z nich dnes podporila jeho balíček.

Otázka je, čo je na tom zlé? Ak sú komunisti alebo neonacisti v parlamente, znamená to len toľko, že pomerne veľa voličov ich tam chce mať. A vari sa v demokracii nemá rešpektovať vôľa voličov? Nuž, pokiaľ voliči volia strany, ktorých cieľom je zničenie demokracie, tak ani veľmi nie. Lenže takýto cieľ stranám ťažko dokázať, najmä ak sa k nemu šikovne nepriznávajú. (Šikovné nepriznávanie je zreteľné priznávanie pred svojimi potenciálnymi voličmi a úporné popieranie tohto priznávania pred nešikovnými štátnymi orgánmi.) No ale ak je nejaká strana povolená a zvolená, čo je zlé na tom, že s ňou nejaký Matovič spolupracuje?

neonacisti a nacisti

Ľudová strana Naše Slovensko síce nie je rozpustená, ale jej predseda Marian Kotleba je právoplatne odsúdený. Podľa spomínaného paragrafu 422 za verejné propagovanie čísla 1488. Šikovné číslo.

Jeho prvé dve cifry sú odkazom na štrnásť slov slávnej vety amerického rasistu a teroristu Davida Lana: We must secure the existence of our people and a future for white children. (Musíme chrániť existenciu svojho ľudu a budúcnosť bielych detí.) Na prvý pohľad vcelku nevinná veta, trochu sa to zmení pridaním druhých dvoch cifier, ktoré sú dvojnásobným odkazom na ôsme písmeno abecedy. Týmto písmenom je H, takže číslo 88 je pre Kotlebových voličov jasne zrozumiteľným odkazom na písmená HH, a to je medzi nimi všeobecne známa skratka pozdravu Heil Hitler. V tomto prípade však nebol odkaz až taký šikovný, aby si ho orgány činné v trestnom konaní vôbec nevšimli. Netrvalo ani pätnásť rokov a Kotleba dostal aj keď nie ostrý, tak aspoň podmienečný trest.

Čo znamená citovaná veta spojená s pozdravom Heil Hitler? Holokaust, napríklad. Ale holokaust, to sú milióny vrážd, to si nikto nevie predstaviť. Vždy by sme si preto pri tejto vete mali zobrať nejakú historickú knihu a prečítať si z nej o jednej takej vražde. Skúsme napríklad krátky odsek z knihy Hitlerovi ochotní katani od Daniela Johana Goldhagena, ktorý cituje A. B. Hoffmanna z nemeckého 101. policajného praporu: „Židov sme podľa príkazu vrchného strážmajstra Steinmetza vzali do lesa. Išli sme so Židmi. Steinmentz prikázal, aby si Židia ľahli na zem, do radu jeden vedľa druhého. Musel som zastreliť starú ženu, asi tak šesťdesiatročnú. Vedľa mňa bol strážmajster Koch. Mal zastreliť malého, asi dvanásťročného chlapca. Bolo nám vyslovene povedané, že máme hlaveň pušky držať dvadsať centimetrov od hlavy. Koch to zrejme nedodržal, pretože keď sme opúšťali popravisko, ostatní sa mi smiali, lebo kúsky detského mozgu sa rozstrekli po mojom bajonete a zostali tam prilepené. Najprv som sa spýtal, prečo sa smejú, a Koch ukázal na zvyšky mozgu na mojom bajonete a povedal: To je od toho malého, ten už sa ani nemykne.”

No ale môže za to Matovič?

nacisti a Matovič

Matovič nemôže za činy nacistov počas druhej svetovej vojny. Nemôže ani za to, že tieto činy sú u nás všeobecne považované za horšie barbarstvo ako rovnaké zločiny, ktorých sa dopúšťali komunisti. Ak by za jeho návrh zákona hlasovali bývalí reálni a súčasní mentálni boľševici – bolo by to všeobecne považované za nepríjemné, ale asi by sa nehovorilo o definitívnom opustení civilizačného rámca. Nedopláca Matovič na to, že nacizmus a fašizmus považujeme za horšie zlo ako rovnako zlý boľševizmus?

„To, samozrejme, neznamená, že šéf OĽaNO chce byť s fašistami v budúcej koalícii. V skutočnosti by len rád na seba prebral ich percentá“

Nie, nedopláca. On veľmi dobre vie, že nacizmus a fašizmus sú tu považované za neprípustnejšie ako komunizmus. Populista jeho rangu musí cítiť v kostiach aj v mäkkých tkanivách, že spoluprácu s kotlebkami (podľa vzoru lebka) bude považovať veľmi veľa ľudí za spoluprácu so samotným zlom. A napriek tomu to urobil. Jemu to totiž nevadí. A v tom je jednoznačne vinný. V tom, že mu to nevadí.

Vzorec je priehľadný ako tatranský vzduch – liberáli boli označení za protirodinných a za agentov bohatých, progresívci spolu s médiami boli vykreslení ako agenti LGBT,  prezidentka je vraj falošná a zákerná. A naopak, tí fašisti, ktorí Matovičovi pomohli s nekrytým balíčkom za takmer miliardu a pol, boli šéfom OĽaNO omilostení a jeden z nich dokonca povýšený na top inteligentného poslanca. 

To, samozrejme, neznamená, že šéf OĽaNO chce byť s fašistami v budúcej koalícii. V skutočnosti by len rád na seba prebral ich percentá a tým ich použil a potom zahodil tak, ako to v minulosti urobil s mnohými, napríklad aj s KDH. Ale znamená to veľmi vážnu zmenu, ktorej pokračovaním by už vláda naozaj stratila legitimitu. Minister financií chce pomocou fašistov – a pomocou nenávistnej kultúrnej vojny – vnútiť Slovensku takú tému volieb, v ktorej má znovu šancu rásť. Kopíruje tým nepokryte Orbána a jeho spôsoby. No práve to je spolu s neformálnou koalíciou s fašistami prekročením všetkých červených čiar. Až takým, že pokračovanie koalície, v ktorej bude SaS prehlasovávaná fašistami a ktorej obsahom sa stane šírenie nenávisti k inému názoru, je už dôvodom na jej koniec.

Ak si predplatíte tlačený .týždeň na ďalší rok, pomôžete nám prežiť a robiť to, čo vieme. Vopred ďakujeme.