rozhodnutie Zuzany Čaputovej nepodpísať Matovičov balíček je v jej verejnom živote prelomové. Keď sa pred rokom pri plánovanom referende opozície a zle napísanej petícii rozumne obrátila na Ústavný súd, prinieslo to síce opozičnú nenávisť, ale bolo to v atmosfére, keď veľká časť spoločnosti nechcela návrat minulosti. 

Vrátenie Matovičovho balíčka je omnoho ťažší krok – väčšina opozície a mnohí jej voliči prezidentku už dlho urážajú a klamú o americkom vplyve na ňu, no aj líder koalície ju už nazval zákernou ženou a časť koaličných konzervatívcov v nej vidí akési progresívne zlo. Zuzana Čaputová je v politike osamelá.

„Od prezidentky, ktorá podpísala zlátané trináste dôchodky, ku prezidentke, ktorá odmietla narýchlo zlátaný balíček, vedie presne tá cesta, ktorú Slovensko potrebuje.“

Nepodpísať v tejto atmosfére zákon, ktorý neosobným samosprávam berie a konkrétnym rodinám dáva, je preto jej vstupom do veľkého zápasu.

Ten zápas bude krutý. Proti nej v ňom budú stáť koaličné šíky, čo milujú kultúrne vojny, aj opozičný unesený štát, sebastredný minister financií a ním nahuckané rodiny aj ten, čo si nevšimol November. 

Ale ten nerovný zápas musí Zuzana Čaputová zviesť, a musí ho vyhrať, ak sa nemá étos námestí Za slušné Slovensko stať len spomienkou. Fakt, že sa z nej postupne stáva líderka, je preto správou roka – od prezidentky, ktorá podpísala narýchlo zlátané trináste dôchodky, ku prezidentke, ktorá odmietla narýchlo zlátaný balíček, vedie presne tá cesta, ktorú Slovensko potrebuje.

Príbehy veľkých zmien sú často príbehmi osamelosti. Tak, ako tri roky Zuzany Čaputovej.

Ak si predplatíte tlačený .týždeň na ďalší rok, pomôžete nám prežiť a robiť to, čo vieme. Vopred ďakujeme.