ťažkosti, ku ktorým dôjde v oblasti ekonómie majú svoje dôsledky v iných oblastiach, ktoré sa vymykajú uchopeniu prostredníctvom čisto ekonometrických grafov a stĺpcov. A to aj po tom, čo sa tie grafy a stĺpce prípadne vrátia do relatívneho „normálu“, a na ich bezprostredné finančné a ekonomické príčiny sa začne zabúdať. Ani posledné, najaktuálnejšie krízové príznaky by nám nemali zastrieť to, že sme sa dodnes celkom nezbavili ani následkov veľkej finančnej krízy rokov 2007 – 2008; o doposiaľ prebiehajúcej kríze v súvislosti s pandémiou ani nehovoriac. Morálne, politické a ďalšie „mimo-ekonomické“ následky sú všade okolo nás, ba aj v nás: v našom verejnom aj súkromnom správaní, v našich duševných a nervových stavoch, len tú súvislosť si nie vždy uvedomujeme. A možno si ju nie vždy chceme uvedomiť...

„Nedôvera k zavedenému poriadku ľahko skĺzne do zúfalstva a zúfalstvo do extrémizmu.“

Vo chvíľach keď sa všelijaké „indexy“ svetovej ekonomiky opäť prepadávajú, je treba pripomenúť si pár skutočností. 

V tejto chvíli a na tomto mieste mi nejde o analýzu príčin ani o usvedčovanie vinníkov z dnešného (o tom sa, koniec-koncov hovorí do sýtosti, hoci nie vždy vecne). Ide mi o naliehavé varovanie.