dnes sa rozhoduje, či vydrží koaličná vláda alebo dá šancu temnej minulosti. Ale kto sa práve rozhoduje, kto s kým v zákulisí vyjednáva, o tom nevieme takmer nič. Ale mali by sme, aby sme neboli prekvapení, ako v prípade vlády Ivety Radičovej.

Keď skončila jej vláda, dlhé roky sa tu špekulovalo, kto je za to zodpovedný. Väčšinovo sa ustálilo, že na vine bola SaS, keďže pri spojenom hlasovaní o eurovale a dôvere vláde nehlasovala za. Lenže väčšinovo sa úplne prehliadlo a dodnes prehliada, že koaličná zmluva ani programové vyhlásenie vlády neobsahovali záväzok k eurovalu alebo niečomu podobnému, naopak, SaS explicitne odmietala európske ručenie za dlhy členských štátov. Inými slovami, keďže Sulíkova strana dlho dopredu avizovala, že euroval nepodporí, nebolo to práve spojenie hlasovania o ňom s dôverou vláde, čo rozhodlo o jej konci? Neukončila teda svoju vládu Iveta Radičová? Lebo myslieť si, že koaličného partnera vieme zlomiť, že ho napríklad donútime poprieť jeho zásadné programové priority, a to spojením hlasovaní, bolo podcenením SaS a precenením SDKÚ. 

„SaS odmietla spôsoby Igora Matoviča, nie vládu Eduarda Hegera – no znovu počuť, že Sulík chce „povaliť” vládu. “

Ale bolo to ešte zložitejšie – a skutočným dôvodom konca Radičovej vlády naozaj nebola jej premiérka. Celý dovtedajší vývoj v SDKÚ smeroval k vytlačeniu Ivety Radičovej zo zásadných rozhodnutí. Dnes to už nikto neprizná, ale každý, kto trochu pozná fungovanie slovenskej politiky, to vtedy musel vidieť. Iveta Radičová išla ostro proti korupcii, no jej strana nie. A to sa nemohlo skončiť inak, ako koncom jej vlády.

Tento smutný príbeh je pre pochopenie dneška veľmi dôležitý. Lebo aj dnes sa kymáca vláda, aj dnes je súčasťou deja SaS a aj dnes to má podobný kontext. SaS odmietla spôsoby Igora Matoviča, nie vládu Eduarda Hegera – no znovu počuť, že Sulík chce „povaliť” vládu. Tento krik už nie je taký silný, ako pri „povalení” Radičovej vlády, pretože SaS sa dnes nevzoprelo vydieraniu obľúbenej SDKÚ, ale len neobľúbenému predsedovi OĽaNO. Ale tá falošná dilema je znovu prítomná. A preto je teraz také dôležité povedať, že vláda nemusí padnúť. SaS znovu vopred avizuje, že nechce byť vo vláde s Igorom Matovičom – to však neznamená pád vlády, len výmenu jedného ministra. Toho, ktorý objektívne škodí povesti vlastnej vlády a jej šanci v budúcich voľbách. Navyše predseda SaS nedávno Pod lampou verejne vyhlásil, že ak to pomôže, pokojne ponúkne aj vlastný odchod z vlády. 

Čiže – prežitie tejto vlády má v rukách len a výlučne koalícia, a nikto, ani opozícia, ani médiá jej v ničom nezabránia. Tak ako pri eurovale, aj teraz je len na koaličných politikoch, či budú chcieť jedného partnera kamsi silovo dotlačiť, alebo pochopia realitu a dajú si šancu pokračovať.

Je leto, je ticho. Rozhoduje sa.  

Ak si predplatíte tlačený .týždeň na ďalší rok, pomôžete nám prežiť a robiť to, čo vieme. Vopred ďakujeme.