keď padol komunizmus, učili sme sa zrazu celkom nové pojmy – verejnosť, dialóg, fórum, ústava, parlamentná demokracia. Po desaťročiach neslobody to bolo objavné a občas až čarovné. Vtedy sme sa napríklad naučili, že minister znamená služobník, nie pán, že vláda je tu pre nás, nie my pre ňu, a že štát je útvar, ktorý si platíme svojimi daňami, aby nám poskytoval služby, nie naopak. Boli sme slobodní a učili sme sa, čo všetko to znamená.

Súčasťou vtedajšieho učenia boli aj lekcie o vládach a parlamentoch. Išlo nám to ťažko, občas sme si mysleli, že stačí vyhrať voľby a môžeme čokoľvek alebo že víťaz berie všetko a zvyšok si musí zvyknúť.